Príhovor Richarda Dudu na Rybnom námestí
Drahí preživší,
vaša excelencia, pani prezidentka Slovenskej republiky,
pán predseda Národnej rady,
pán predseda vlády,
vážené poslankyne, vážení poslanci
vaša excelencia, pán arcibiskup
drahí členovia židovskej komunity
panie veľvyslankyne a páni veľvyslanci,
drahí priatelia,
prihováram sa vám v mene ďalších dvoch organizátorov tejto spomienky - Ústredného zväzu židovských obcí na Slovensku a za bratislavskú židovskú obec.
Prešiel rok od oficiálneho ospravedlnenia slovenskej vlády za zločiny vojnového štátu. Opäť stojíme na Rybnom námestí a pripomíname si obete dvoch vraždených ideológií - nacizmu a fašizmu.
Dovoľte mi zamyslieť sa nad stavom dnešnej slovenskej spoločnosti. Ospravedlňujem sa, ak nasledujúci obraz nebude ružový. Slovenská spoločnosť, ktorej súčasťou je, dobrovoľne, aj malinká židovská komunita, má v uplynulých obdobiach za sebou celú sériu turbulencií, ktoré jej určite vytúžený pokoj nepriniesli. Po vzore mnohých politikov, sa i medzi občanmi rozmohol taký "nešvár" ...... nadávať si prívlastkom fašista a ukazovať pritom prstom na toho druhého. V minulosti bola situácia ľahšia, fašista bol zreteľne viditeľný. Nosil uniformu hlinkovej gardy a neskôr slovenskej pospolitosti, organizoval fakľové sprievody a hádzal kamene do cudzincov. Dnes sa niektorí z nich prezliekli do oblekov a začali tiež používať slovo fašista, len k nemu pridali prívlastok - liberálny fašista. Pozrel som sa teda na termín fašizmus do encyklopédií a začítal sa do známeho diela Umberta Ecca o štrnástich znakoch takzvaného večného fašizmu. Skúste teraz privrieť oči, započúvajte sa do čŕt fašizmu, ktoré som v literatúre našiel a úprimne si povedzte, či sa niektoré dnešného Slovenska týkajú.
Fašizmus neustále hľadá vnútorného a vonkajšieho nepriateľa, ktorého dehonestuje, lebo je zodpovedný za neúspechy a utrpenie ľudu. Áno, základnou jednotnou fašizmu nie sú plnoprávni občania, ale ľud, monolitický národ, ktorý by mal mať rovnaké črty, postoje, vôľu a názory. Fašizmus odmieta racionalitu, modernizmus a každý nesúhlas či konštruktívnu kritiku nazýva zradou. Fašizmus, ako politická ideológia, sa vyznačuje neustálym ohlasovaním prichádzajúcej krízy, hovorí o rozklade národa, dekadencii, či o spoločnosti rútiacej sa do záhuby. Neustále spomína tradičné hodnoty a varuje pred ich ohrozením. Fašizmus prechováva hlbokú nedôveru k intelektuálnemu svetu, k mysleniu a kritickému uvažovaniu. Fašizmus sa vždy uchádza o podporu slabších a frustrovanej strednej vrstvy, v ktorej sa snaží vzbudiť pocit strachu zo straty istôt či životného štandardu. Keďže fašizmu chýba kritické myslenie, jeho znakom je xenofóbia - šírenie strachu z inakosti, všetko iné automaticky radí do jedinej kategórie - medzi nepriateľov.
A teraz sa obraciam na všetkých - tu prítomných aj neprítomných, súčasných aj budúcich politikov. Synonymom slova politika je stratégia. Za všetkých rovnako zmýšľajúcich občanov vyjadrujem želanie,
- aby ste realizovali také stratégie, ktoré zlepšia vymožiteľnosť práva, aby civilizované Slovensko nebolo rukojemníkom niekoľkých zaslepených obecných poslancov vo Varíne,
- aby ste v oblasti vzdelávania realizovali také stratégie, ktoré zabezpečia, že absolventi nebudú opúšťať brány škôl len s encyklopedickými vedomosťami, ale aj s pevným hodnotovým rebríčkom a morálnymi zásadami.
Tieto želania väčšiny slušných občanov sa nedajú naplniť ruka v ruke s politikmi, ktorí vykazujú tie nelichotivé črty, ktoré som práve spomenul.
Spoločne si želajme, aby sme si v budúcnosti na tomto námestí spolu každoročne dôstojne pripomenuli minulé obete zvrhlého režimu a konštatovali, že tí, ktorí s ním sympatizujú, sú zanedbateľnou a odmietanou menšinou na okraji záujmu spoločnosti.